Možno by som mala jeden návrh

„Skúsme brať čas, ktorý prichádza, ako ponuku k zastaveniu, spomaleniu a k možnosti užiť si společné chvíle s deťmi.“

Premýšľam nad tým, že jediná istota, ktorú máme je zmena. A že zmena nesie so sebou emócie. Niektoré zmeny sú vítané, tešíme sa na ne. Iné menej a tvoria na nás tlak, ktorý spôsobuje stres. Stres oslabuje našu imunitu, telo je kvôli nemu v stave nepretržitej pohotovosti a obavy nás oberajú o sily. O sily, ktoré potrebujeme v čase, keď máme čeliť reálnym hrozbám.

To, že deti zajtra nepôjdu do školy, že sa rušia verejné akcie, že sa zatvárajú niektoré organizácie nie je dôvod k stresu. Je dobré, keď zostaneme v kľude, budeme si všímať, čo sa s nami deje a nedovolíme našim myšlienkam, aby sa prepli do úzkostného módu. Ten nám totiž robí stres a ohrozuje omnoho viac, než akákoľvek chrípková epidémia.

Určite, je to komplikácia a môžeme vzniknutý voľný čas detí vnímať ako príťaž, škrt v harmonograme, problém.

Alebo sa môžme rozhodnúť prijať fakt, že školy sú zavreté na dobu neurčitú tak, ako to je. Môžeme sa na tú dobu „do odvolania“ dívať, ako na niečo, čo nastalo, čo nemôžeme zmeniť a preto je lepšie miesto sťažností brať tento čas ako výzvu.

Môžeme sa rozhodnúť. Máme na výber: stres alebo nadhľad.

Možno by som mala jeden návrh. Skúsme brať čas, ktorý prichádza, ako ponuku k zastaveniu, spomaleniu a k možnosti užiť si společné chvíle s deťmi. Pokúsme sa časy krúžkov nahradiť časmi, kedy budeme spievať, maľovať, športovať, tancovať, experimentovať, jogovať, tvoriť spolu s nimi, chodiť na prechádzky, robiť veci, na ktoré nám v roku nezostáva čas. Možno to nebude tak odborné a profesionálne, ako to ponúkajú učitelia, lektori a tréneri. Ale o to srdečnejšie s radosťou zo společného bytia.

Podľa mňa je táto zmena skvelá príležitosť prehĺbiť citovú väzbu medzi nami a dieťaťom a podporiť vzájomný vztah skrz prítomnosť, ktorú sme zavrením škôl a krúžkov získali. Poďme ten čas brať jako dar a každý deň vymyslieť niečo, čo sme s nimi chceli skúsiť, ale nebol čas…

Prajem Vám pozitívnu myseľ. Pretože skutočný zabiják je stres. A ten si robíme sami. Tak si sami skúsme tvoriť pozitivnu prítomnosť. Navyše deti nás svojím bytím v prítomnosti učia, ako neochorieť od stresu.

Krásny deň všetkým.